V stredu 7. decembra uplynie 110 rokov od momentu, kedy nemecký
egyptológ Ludwig Borchardt objavil výrazne zachovanú bustu kráľovnej
Nefertiti.
Názory na osobnosť jednej z manželiek egyptského faraóna Achnatona sa
rôznia. Podľa niektorých historikov bol podiel Nefertiti na vláde
panovníka zanedbateľný, iní tvrdia presný opak. Odborníci nevylučujú, že
sa dokonca stala oficiálnou spoluvládkyňou svojho manžela, a to pod
menom Neferneferuaton.
Niektorí egyptológovia sa domnievajú, že po smrti Achnatona mohla
vládnuť Egyptu ako faraónka Smenkhkare. Napriek všetkým nejasnostiam,
ktoré Nefertiti sprevádzajú, sa táto žena stala prototypom pôvabu a
krásy, a to predovšetkým vďaka objaveniu jej busty v egyptskej lokalite
Tell el-Amarna, ktorá slúžila faraónovi ako kráľovská rezidencia.
Egyptský kráľ Amenhotep IV., ktorý si neskôr zmenil meno na Achnaton,
bol faraónom z konca osemnástej dynastie a vládol približne v rokoch
1364 – 1347 pred n. l. Často spochybňoval polyteistické názory
Egypťanov. Veril, že slnko je jediným dostatočne mocným symbolom, ktorý
predstavuje nepoznateľného Veľkého ducha - Atona.
Keď sa dostal k moci, zaviedol svoje monoteistické presvedčenie do
praxe, a tak sa jediným bohom Egypta stal Aton. Vtedajší panovník prijal
nové meno Achnaton (v preklade prospešný Atonovi). Svoj dvor
premiestnil z Téb do novozaloženého hlavného mesta v púšti – Achetaton,
ktoré sa v súčasnosti volá Tell el-Amarna.
Toto územie bola na prelome 19. a 20. storočia hlavným ohniskom
medzinárodného egyptologického výskumu. V roku 1911 tu začala s
výkopovými prácami Nemecká orientalistická spoločnosť. V spolupráci s
archeológom Ludwigom Borchardtom a jeho tímom objavili 7. decembra roku
1912 zničený komplex dielní sochára Thutmósa, ktorý bol zrejme dvorným
umelcom faraóna Achnatona.
Spolu so sériou kamenných hláv, masiek a sadrových odliatkov kráľovskej
rodiny našli aj výnimočne pôsobivú bustu ženy s krásnou tvárou a
nezvyčajne jemnými črtami pochádzajúcu zo 14. storočia pred n. l. "Maľovaná
busta kráľovnej v životnej veľkosti je vysoká 47 cm. Má vysokú korunu s
plochým vrcholom, ktorá má okolo seba do polovice ovinutú aj stuhu.
Farby akoby boli práve nanesené. Práca absolútne výnimočná. Opis je
zbytočný, treba vidieť (...) Poškodené sú len uši a časť pravej strany
koruny," zapísal si do denníka svoje bezprostredné dojmy z objavu nemecký archeológ Borchardt.
Jadro busty tvorí vápenec, na ktorom bola nanesená vrstva štukovej
omietky rôznej hrúbky. Konzistencia vápenca, ako aj hrúbka a nanášanie
štukovej omietky po vrstvách boli v priebehu rokov zdokumentované na CT
snímkach. Skenovanie busty tiež odhalilo, že nanesená štuková vrstva
slúžila práve na to, aby prirodzené známky starnutia tváre zahladila a
vytvorila tak o Nefertiti dokonalejší obraz. Na tvári boli totiž
prostredníctvom technológii badateľné vačky pod očami, vrásky okolo úst a
tiež mierny opuch nosa.
Napriek opakovaným žiadostiam o repatriáciu busty od jej verejného
odhalenia v Berlíne v roku 1924, je dielo znázorňujúce Nefertiti aj v
súčasnosti vystavené v hlavnom meste Nemecka. Je súčasťou zbierky
Egyptského múzea a papyrusov, ktorá sa spolu s ďalšími prehistorickými a
klasickými zbierkami nachádza v Neues Museum.